Priatelia
Niekedy sami priletia
Ani sa človek nenazdá
Len vtedy keď je na sdrci veľká brázda
Pre mňa mnoho znamenajú
A aj mená majú: Peťa, Evka, Monika a Hanittka
Koľko pre mňa znamenajú si ani sami neuvedomujú
Lebo keby hej..
Tak...
Sú pre mňa ako sanitka
Prifrčia keď moja duša krváca
A nevadí im že sa im nové tričko zamáča
Sú skvelí
A ja ich milujem
Veď srdce mi velí
Že bez nich sa nezaobídem
Sú pre mňa všetko
Nielen pre to zmáčané tričko
Vždy pri mne stoja
Hoci často ledva už na nohách stoja
Ja si to uvedomujem
A nikdy im za to dostatočne nepoďakujem
Neviem čo mám ešte robiť
Ako sa im za to všetkoo odmeniť
Záchrana nejedna života -
- aká má byť vďaky hodnota?
A keď prídu slzy
Hovoria so mnou hoci sú busy
A keď úsmev z mojej tváre stratí sa
Povedia: " Úsmev svedčí ti - usmej sa"
Usmej sa!
A keď najhoršie mi je
Dlho do noci so mnou chatuje
Alebo až z Nitry za mnou na pár hodín docestuje
Pri stretnutí sa zaujíma
A vždy ma tuho objíma
Priatelia ste skvelí
A ja si vás nadovšetko cením
Pre vaše dobro pravú ruku do ohňa hodím
Neviem, či sa k vám hodím
Ale sľubujem
Sľubujem
Že sa raz určite polepším
Je to môj cieľ
A verím
že to nie je pre vás smrti ortieľ
Keď vaše cesty životom krížim...
Ospravedlňte ma ak sa mýlim
Ale ja vás z môjho srdca nikdy neodpílim
Vždy tam ostanete
Bez ohľadu na to ako do môjho života zasiahnete
Rozumiete?
Veríte?
Chápete?
Chcete?
Neviem
Ale jedno je isté
Toto všetko úplne vážne myslieť chcem
A úplne všetko - každé jedno slovo vážne aj myslím
A ak sa mýlim...
Nechcem radšej vedieť...
A tých ostatných, ktorých som nespomenula
To len preto tu nie sú spomenutí
že by mi ani tona papiera nestačila..
No v mojom srdci všetci sú zatvrdnutí...
Len nemôžem spomenúť všetkých
Lebo by som písala až do Všech svätých...