Ráno vstal aby sa na nás pozeral
Pri pohľade na nás horko zaplakal
Vyčítal si
Že nevytvoril dosť miesta pre lásku v nás
Žily svoje v mysli prerezal si
Bolelo ho to
Ako nesenie kríža pod Golgotou
Odpustil však hriešnemu ľudstvu
Že umrel za nich a oni si na ňom aj tak raz zgustnú
Že prelial snáď priveľa krvi
Pre tých čo sa nazývajú zveri
Už ma nič nenapadá
Možno aj preto slza z môjho oka padá...
A možno je to dážď
Keď prší krv vezmi si pršiplášť
Obrň sa
Nech pod návalom kameňov hlava tvoja
Nech na milión kúskov nerozbije sa.